3 dôvody, pre ktoré stojí za to zaujímať sa v roku 2019 o Vegánstvo. časť II. – Ekologické dôvody

Keby mi niekto pred rokom povedal, že budúcnosť našej planéty leží aj na našom- teda aj na mojom tanieri, myslím, že by som tomu neverila. Pred rokom som bola zameraná predovšetkým na seba, asi ako väčšina. Na to, ako vyriešiť svoje vlastné problémy, najmä tie zdravotné. Takže to, čo sa nachádzalo na mojom tanieri som volila podľa toho, či je to nutrične dostatočne výdatné a vyvážené, pestré, farebné a kaloricky správne rozložené. Tak, aby to prospievalo môjmu telu. Riešenia klimatických zmien  a „osud“ našej planéty som nechávala na odborníkov pre túto oblasť.

Čím viac sa však zaujímam o to, ako zlepšiť svoje zdravie (fyzické a hlavne psychické) a to, aký výrazný vplyv má naňho práve strava, tým častejšie sa ku mne dostávajú podnetné videá a články, práve s tematikou vegánstva. Spoznávam nových ľudí, nové výrobky, kozmetiku, nové Bistrá kde varia vegánske jedlá, zo zvedavosti sa zúčastňujem na akciách, akými sú napr. Vegánske hody, alebo Vegánska večera v Kulturák Klube. Jedlo na mojom tanieri sa až tak nemení, pretože prirodzene inklinujem k strave bohatej na čerstvú – najmä listovú zeleninu, ovocie, orechy, strukoviny… na mäso a mliečne výrobky mám chuť iba občas a aj tie si snažím voliť tak, aby pochádzali z farmy. Čo sa ale podstatne mení, je môj pohľad  a chápanie toho, aký dopad na životné prostredie majú moje/naše stravovacie návyky.

Je zaujímavé skonštatovať, že dnes už viem, že budúcnosť našej planéty naozaj leží aj na našom tanieri…

Aké fakty stoja za týmto presvedčením (ktoré ma mimochodom naozaj šokovali, pretože som nikdy takto nerozmýšľala), pričom sa tu bavíme nie o domnienkach, alebo emóciami podnietených názoroch, ale o skutočných relevantných faktoch?

1. živočíšna výroba je zodpovedná za 14,5% emisií skleníkových plynov, čo je viac ako všetky formy dopravy na svete (13%)
2. živočíšna výroba má na svedomí viac ako 70% vyrúbanej plochy amazonského pralesa ( napríklad každoročne sa na Zemi vyrúbe les o rozlohe celého Česka a Slovenska)
3. živočíšna výroba spotrebuje 1/5 ľudskej spotreby vody a zároveň je jedným z najväčších znečisťovateľov vody (na 1 kg hovädzieho mäsa je potrebných 15 415 litrov vody a vznikne pri ňom viac než 68 kilogramov emisií skleníkových plynov)
4. 87,3% rybárskych oblastí je využívaných na hranici alebo za hranicou udržateľnosti – pri súčasnom vývoji do roku 2048 hrozí kolaps oceánskych ekosystémov (zdroj: https://ciernalabut.sk/1091/s-masom-na-tanieri-klimaticke-zmeny-nezastavime/ )

Odborníci upozorňujú, že produkcia, distribúcia a konzumácia mäsa má na našu planétu príliš veľký dopad na to, aby sme ich podceňovali. Navyše, skúsme si predstaviť, aký dopad na ňu by vo svetle vyššie uvedených faktov mala spotreba mäsa pri počte daľších 2 miliardy ľudí, o ktoré má populácia narásť do roku 2050, ak by sme spoločne neznižovali spotrebu hovädzieho a bravčového mäsa…

Všetky tieto informácie boli pre mňa skutočne šokujúce, rovnako ako to, že chov hovädzieho dobytka a ošípaných zaberá na našej planéte drvivú väčšinu vhodnej farmárskej plochy, ale pritom tvorí len 18 % všetkých kalórií, ktoré ľudstvo spotrebuje… Zároveň predstavuje iba 1/3 všetkých globálne skonzumovaných bielkovín. To znamená, že chov hovädzieho dobytka a ošípaných je v podstate mimoriadne neefektívny.

O tom, ako funguje mäsový priemysel a aký je jeho dopad na naše životné prostredie sa máme možnosť dozvedieť viac napríklad v periodiku The Guardian (https://www.theguardian.com/environment/meat-industry) Pri niektorých bodoch sa človek naozaj musí na chvíľu zastaviť a porozmýšľať, či by ľudstvo mohlo nájsť aj lepšie možnosti obživy.

Klimatické zmeny sa teda týkajú každého z nás. Môžeme začať zmenou u seba už len tým, že skúsime na našich tanieroch zmenšiť podiel mäsa a pridáme viacej zeleniny. Skúsime viac nežiť iba pre samých seba, ale uvedomovať si dopad našich rozhodnutí aj na naše životné prostredie. Zdrojov informácií a inšpirácií je už v dnešnej dobe skutočne veľa.